Sedem klasickych lodi typu VII-C bolo upravene do podoby protilietadlovych pasti. V prvom obdobi potom co sa objavili na mori, zazili niektore z osadok spojeneckych lietadiel velmi neprijemne prekvapenia, ked zautocili na nieco, co povazovali za normalnu ponorku. Ocitly sa v sustredene palbe osmi protilietadlovych kanonu raze 20mm (dva stiryhlavnove komplety-Flakvierlinge) a jedneho kanonu raze 37mm. Spojenecky letci vsak zahy vypracovali ucinnou obranou taktiku. Drzali sa z dostrelu, privolali radiom posily a potom utocily na ponorku enmasse - z roznych smerou sucasne. Takto vyzbrojene lode ale potrebovaly neunosne vela casu k ponoreni. Kvoli nadbytecne hmotnosti a velkemu odporu pri plavbe pod vodou maly naviac zle manevrovacie schopnosti. O ich uzitecnosti sa preto zacalo velmi skore vazne pochybovanie a v roku 1943 boly vsetky protilietadlove ponorky upravene na standartne lode typu VII-C.

Z knihy nemecke valecne ponorky nemeckeho valecneho namornictva.