Victor Oehrn sa narodil na Kaukaze v Kedabeku v rodine nemeckého kolonisti 21.októbra 1907. V roku 1921 Oehrnova rodina ušla do Nemecka.
Prvého októbra 1927 vstúpil do ľodstva ako kadet. Prvého októbra 1929 bol povýšený na poručíka. Slúžil na ľahkých krížnikoch Koenigsberg a Karlsruhe. V júli 1935 bol ako jeden z prvých námorných dôstojníkov prevelený do ponorkového loďstva.
Od 18. januára 1936 do 4. októbra 1937 velil ponorke U-14, v júli - septembri 1936 sa zúčastnil na bojovej činnosti pri brehoch Španielska. V roku 1939 skončil Vojenskú námornú akadémiu a v auguste 1939 bol zaradený do štábu Karla Doenitza.
Šiesteho mája 1940 bol vymenovaný za veliteľa ponorky U-37, na ktorej absolvoval štyri výpravy /pričom strávil na mori 81 dní/.
Na prvej výprave do nórskych vôd Oehrn potopil desať plavidiel s celkovým výtlakom 41 207 ton a poškodil jednu loď. Pri druhej výprave si Oehrn zapísal na svoj účet sedem plavidiel /s výtlakom 28 439 ton/, na tretej ešte šesť lodí /28 210 ton/. Spolu za pomerne krátky čas poškodil jedno plavidlo s výtlakom 9 494 ton. Dňa 21.októbra 1940 bol vyznamenaný Rytierskym krížom a 26.októbra znovu prevelený ako 1.dôstojnik štábu admirálov do štábu veliteľa ponoriek v Stredozemnom mori.
V júli 1942 počas služobnej cesty do severnej Afriky bol Oehrn ťažko ranený a padol do zajatia britských vojsk. Po uzdravení ho umiestnili do tábora pre vojnovým v Egypte, v októbri 1943 ho vymenili za britských zajatcov a cez Port Said, Barcelonu a Marseille sa vrátil do Nemecka. Od roku 1943 bol 1.dôstojníkom štábu admirálov v operatívnom oddiele Hlavného velenie námorníctva. V máji 1945 ho internovali britské vojská. Po prepustení pracoval vo firme Siemens, mal vysoké postavenie v Bonne.
Zomrel 26. decembra 1997.
U-14 - IIB
U-37 - IXA[/list]
zdroj-kniha-vlcie svorky-alex gromov
Naposledy upravil Marian Varga dne 29. 08. 2014, 20:34, celkově upraveno 3 krát.